Kauza „GORILA“
Gorila je veľká hra
25.01.2012, Plus 7 dní
Kauza Gorila sa začala zmenkami Pavla Ruska, pre ktoré prišiel o post ministra. Nahradil ho Jirko Malchárek
Kto si dnes spomenie na kauzu zmenky, ktorá v roku 2005 stála kreslo vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska, predsedu strany ANO? Paradoxne však práve dnes, keď Slovenskom otriasa kauza Gorila, by bolo dobré spomenúť si na tento príbeh, ktorý ako prvý priniesol práve náš týždenník. Vďaka tomu, že zmenky uzreli svetlo sveta, sa po vnútrostraníckom puči mohol stať ministrom hospodárstva Jirko Malchárek. A pôda pre Gorilu a prípadné kšefty so skupinou Penta bola pripravená.
Uniknutý spis
Gorila je už takmer mesiac politickou témou číslo jeden. Podľa doterajších poznatkov ide o spis, ktorý za pomoci odpočúvania konšpiračného bytu pripravila Slovenská informačná služba. Gro odposluchov tvorili rozhovory medzi jedným zo spolumajiteľov Penty Jaroslavom Haščákom a ministrom Malchárkom a týkali sa najmä privatizácie za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Gorila navodzuje pocit, že práve skupina Penta bola hlavným aktérom i manažérom privatizácie energetických podnikov. Haščák mal v byte pripravovať privatizačné podrobnosti aj s funkcionárkou Fondu národného majetku Annou Bubeníkovou. S tou podľa Gorily stíhal popri konšpirovaní mať aj sex. Ak sú informácie v Gorile pravdivé, ide o škandál, ktorý z hľadiska rozsahu korupcie a klientelizmu na Slovensku nemá obdobu. Haščák s Malchárkom sa rozprávajú o stámiliónových províziách v korunách pre politické strany, ktoré k nim podľa zverejneného dokumentu mali tiecť prostredníctvom šedých eminencií Oszkára Világiho z SMK a Gabriela Palacku z SDKÚ. Na svoje si podľa Gorily prišli aj jednotlivci, samotný Malchárek mal dostať na províziách vyše tristo miliónov korún, teda približne desať miliónov eur, Bubeníková približne 200 miliónov korún. Za každú odvedenú „prácu“ mali byť vyplácaní aj ďalší úradníci vo Fonde národného majetku. Jediným vysokým politikom, ktorý podľa Gorily prišiel do konšpiračného bytu osobne, bol predseda Smeru Robert Fico. V jeho rozhovore s Haščákom nejde o peniaze, obaja rozoberajú najmä možné scenáre po voľbách roku 2006. O peniazoch pre Smer sa však hovorí v rozhovore medzi Haščákom a Ficovým tajomníkom Františkom Határom. Haščák mu vraj mal odovzdať obálku na volebnú kampaň. Gorila prináša aj nový pohľad na fungovanie parlamentu v rokoch 2005 a 2006, keď mali byť nezávislí poslanci „vhodne motivovaní“.
Ovládnutie energetiky
„Haščáka za mnou doviedol Jirko Malchárek niekedy v marci 2005, keď som bol ministrom hospodárstva. Jirko sa s Haščákom, na rozdiel odo mňa, stretával. Na začiatku nechceli odo mňa nič. Iba chceli vedieť, či som ochotný vôbec niečo urobiť. Mali predstavu o ovládnutí energetického priestoru, zaujímala ich privatizácia teplární a energetiky. Ja som to odmietol. Navyše, ministerstvo hospodárstva spadalo pod krížovú kontrolu koaličných partnerov, sám by som o tom ani rozhodnúť nemohol,“ hovorí niekdajší minister hospodárstva a šéf niekdajšej Aliancie nezávislého občana (ANO) Pavol Rusko. Keď vraj koncom jari 2005 ľudia z okolia Penty zistili, že cez neho neprerazia, padlo rozhodnutie, že sa ho treba zbaviť.
Kauza zmenky
Dôvodom pre Ruskovo odvolanie z funkcie ministra sa v lete 2005 stala kauza zmeniek, ktoré Rusko už ako minister hospodárstva podpísal podnikateľovi Ľubomírovi Blaškovi. Išlo o vyše sto miliónov korún, ktoré si Rusko od Blaška požičal, aby mohol prefinancovať kúpu podielu svojej vtedajšej obchodnej partnerky Sylvie Volzovej v televízii Markíza. Po vypuknutí zmenkovej kauzy došlo k prevratu v Ruskovej strane ANO. Jej predsedníctvo síce vyjadrilo Ruskovi podporu, proti tomuto uzneseniu sa však postavili podpredsedovia aliancie Ľubomír Lintner a Jirko Malchárek i poslanec Jozef Heriban a nástojili na tom, aby Rusko odstúpil z funkcie ministra. Podporili ich aj ďalší poslanci a dvaja ministri za ANO, Rudolf Zajac a František Tóth. Tí sa zároveň rozhodli, že chcú mať rozhodujúce slovo pri výbere nového ministra hospodárstva. Zvyšok predsedníctva ANO opakovane vyjadril dôveru Pavlovi Ruskovi a požiadal premiéra Mikuláša Dzurindu o podanie návrhu na odvolanie ministrov Tótha a Zajaca. Na koaličnej úrovni však Rusko ťahal za kratší koniec. O jeho odchod najprv požiadalo KDH, potom s ním súhlasila SDKÚ i SMK. Výsledkom zdanlivo vnútrostraníckych treníc v ANO bola napokon dohoda o tom, že koalícia s Ruskovou stranou oficiálne ukončila spoluprácu a podpísala zmluvný dodatok so skupinou okolo Lintnera a Malchárka. Dzurinda vo vláde podržal Tótha i Zajaca a Malchárek sa mohol ujať funkcie ministra hospodárstva. O tom, čo sa mohlo diať ďalej, sa už so všetkými podrobnosťami zmieňuje spis Gorila.
Ruskova spoveď
„Ja som musel odísť, aby sa Malchárek mohol stať ministrom hospodárstva. Súvislosti mi začali dochádzať na jeseň 2005. Celé to kupovanie poslancov, de facto odkúpenie celého poslaneckého klubu ANO, sa odohralo v réžii Penty, Jirka Malchárka, Ruda Zajaca a Ľuba Lintnera. Tam niekde sa narodila kauza Gorila,“ hovorí dnes Rusko. „Spolupáchateľmi boli, samozrejme, aj ostatní koaliční partneri, nemohli nevedieť, o čo Malchárkovi ide. Netvrdím však, že primárne u nich išlo o peniaze. Dzurinda mal jednoznačne mocenský motív, potreboval udržať vládu a udržať sa pri moci, až kým sa neskončí privatizácia. KDH bolo rado, že Aliancia nového občana, s ktorou malo večné spory, má problémy. Bugárovi zasa boli bližší jeho konzervatívni partneri než liberáli,“ konštatuje Rusko. „To, čo je v spise Gorila, sa jednoznačne stalo až po mojom odstránení a po rozbití ANO. Je to logické, pretože v mojej strane by Malchárek nikdy nemohol byť ministrom hospodárstva,“ dodáva Rusko. Niekdajší politik pripúšťa, že si bývalého automobilového pretekára pustil príliš „k telu“. „Bol som naivný a dôverčivý, ale to je o mne všeobecne známe. Malchárka som kedysi dohodil do Schusterovej Strany občianskeho porozumenia (SOP), lebo som si myslel, že ho dobre poznám. Vnímal som ho ako kamaráta, ktorému som osobne pomohol aj k formule 1 – veď to bola práve televízia Markíza, ktorá platila jeho sponzorov cez drahé reklamné časy. Veril som aj jemu, aj Ľubovi Lintnerovi, nečakal som, že práve oni ma zradia. Dokážem pochopiť pirátov, ktorí sa vzbúria, vyhodia kapitána z lode a plavia sa ďalej. Ale nepochopím pirátov, ktorí sa vzbúria a podpália si loď pod zadkom. Toto oni urobili. Spáchali politickú samovraždu,“ krúti hlavou Rusko. O kupovaní poslancov prvýkrát Rusko prehovoril v novembri 2005. Až o tri roky neskôr sa však dostal k spisu Gorila, ktorý mu jeho slová o kupovaní po tvrdil. „Na jeseň 2005 som dostal prvé informácie o možnom kupovaní mojich poslancov. Nemal som priame dôkazy, ale keď sa spätne pozriete na ich správanie, čo myslíte? Podľa mňa sa určite nesprávali tak, že im niekto niečo iba sľúbil a sľub nedodržal. Desať ľudí odišlo z klubu strany, ktorá mala rok pred voľbami preferencie desať percent a veľkú šancu uspieť v ďalších voľbách. V tom čase sa nám darilo ako nikdy predtým. Boli sme preferenčne najsilnejšia koaličná strana, a odrazu, z ničoho nič, sa desať ľudí zbalí a povie svojmu lídrovi: Si neseriózny klamár, neplníš program ANO a už nechceme byť s tebou v strane, ideme podporovať nášho Jirka Malchárka. To je ten pravý líder, liberál a hodnotový človek! Tak tomuto neuverí ani veverička lesná, ani krtko poľný. Spis som videl až v roku 2008, dal mi ho jeden môj známy. Nepočul som nahrávky, iba som čítal tie prepisy. Nemám žiadny dôvod Gorile neveriť.“
Penta a jej generál
Finančného žraloka Penta tvorí voľné zoskupenie viacerých partnerov. Oficiálne medzi zakladajúcich členov patrí Čech Marek Dospiva, Slováci Jaroslav Haščák, Martin Kúšik, Jozef Špirko a Jozef Oravkin a podľa oficiálnych rebríčkov ovládajú majetok v hodnote 1,6 až 1,9 miliardy eur. Haščák s Dospivom sa mali zoznámiť počas štúdií na komunistickom inštitúte medzinárodných vzťahov MGIMO v Moskve a v Pekingu. Privyrábali si ako tlmočníci pre československé firmy a v roku 1990 si založili vlastnú exportnú firmu. Haščák si na jej založenie musel požičať päťtisíc korún. Firma dovážala z Číny do Česko-Slovenska textil, mala iba dve účtovníčky a sekretárku. V roku 1993 zakladajú Pentu Brokers, ktorá sa neskôr zmení na investičnú skupinu Penta. Prvý veľký kšeft prišiel vraj až v roku 1997. Vtedy Haščák s Dospivom dokázali, nevedno akým spôsobom, presvedčiť Všeobecnú úverovú banku ovládanú Mečiarovými ľuďmi, aby im predala najväčší slovenský investičný fond VÚB Kupón. Jeho akcie, ktoré Pente pomohli k prvej miliarde zisku, dostali „chlapci“ za dvadsať percent ich hodnoty. Znalci scény tvrdia, že ovládnutie VÚB Kupónu v čase Mečiarovej vlády by nebolo možné, keby Haščák s Dospivom nemali za sebou silných konzultantov. Hovorí sa, že jedným z otcov Penty bol Vladimír Lexa, vysoký nomenklatúrny káder komunistického režimu a otec neskoršieho šéfa tajnej služby Ivana Lexu. Stratégom v zákulisí Penty je aj ďalší významný komunistický pohlavár, posledný najvyšší šéf Štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc. Dodnes ho titulujú jeho vtedajšou hodnosťou generál. Nie je to však celkom presné – Lorenca po páde režimu a zrušení ŠtB prepustili z bezpečnostných zložiek a v Česku ho odsúdili na štvorročný nepodmienečný trest za jeho činnosť počas komunizmu. Trest si však neodpykal, pretože ako slovenský občan odmietol nastúpiť do výkonu trestu. Počas Mečiarovej vlády bolo vyšetrovanie Lorencových zločinov prerušené, slovenský súd o prípade opäť rozhodoval až v roku 2002. Odsúdili ho iba na pätnásťmesačný podmienečný trest. Predstavitelia Penty aj oficiálne priznali, že služby Alojza Lorenca využívali a využívajú. Pente sa darí v mnohých oblastiach. Presadili sa v developérskom a realitnom biznise, ovládli zdravotnú poisťovňu Dôvera, vlastnia sieť polikliník ProCare a Pro sanus, Železničnú nemocnicu s poliklinikou v Bratislave i laboratóriá Alpha Medical. Penta cez spoločnosti Slovenská záchranná a Falck ovládla sieť 73 staníc rýchlej lekárskej pomoci v 14 regiónoch, vlastní aj sieť lekární Dr. Max. Samotný protagonista spisu Gorila Jaroslav Haščák, o ktorom sa hovorí, že je ekonomickým mozgom Penty, sa vraj k majetku dostal vďaka „neuveriteľnému pracovnému nasadeniu a sofistikovaným postupom“. Tvrdí o sebe, že pracuje každý deň od rána od pol deviatej a končí o pol desiatej večer. V nedeľu vraj pracuje od tretej popoludní do deviatej večer. Zameriava sa na zdravotníctvo a energetiku, nevyhľadáva prílišnú publicitu. O jeho súkromí je známe, že v roku 2006 sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Valériou Trebišovskou.
Megaúspešný
Pred vstupom do politiky vlastnil bývalý automobilový pretekár Jirko Malchárek podiel v malej firme a ojazdenú škodovku. Po odchode z politiky sa presťahoval do nádhernej vily pod Kolibou zhruba za 900-tisíc eur, ktorá patrí firme spojenej s Pentou. Jirko Malchárek jazdí na Masserati Quatroporte, jeho manželka Sofia, vdova po zastrelenom mafiánovi Romanovi Deákovi, zasa používa biele Porsche Panamera. Na ich svadbe, za ktorú Malchárek zaplatil v starých korunách milión, bol svedkom ženícha žralok z Penty Jaroslav Haščák. Malchárkovci sa rozbehli aj v podnikaní. Bývalý pretekár a minister je predsedom predstavenstva v zdravotníckom zariadení Mammacentrum svätej Agáty v Banskej Bystrici, ktoré vlastní akciovka ProCare patriaca do portfólia Penty. Jirkovi Malchárkovi patrí aj najväčšie predajné a servisné centrum prémiovej automobilovej značky Audi. Stavba aj s pozemkom môže mať hodnotu okolo troch miliónov eur.
Autor: Anka Lučaiová