Viktor Kožený a Juraj Široký
Miliardár z Karibiku
Český a slovenský svet, Anka Lučaiová
Pamätníci z porevolučných čias si určite spomenú na masovú hystériu, ktorú vyvolala kupónová privatizácia. Držitelia kupónových knižiek si za investičné body mohli nakúpiť akcie podnikov a dúfať, že sa im celý špás vyplatí. Poniektorí svoje kupónové knižky kúpené za tisíc korún zverili fondom, ktoré sľubovali vyplatiť desaťnásobok. Tam niekde sa začal aj príbeh harvardských fondov, ktoré v bývalom Československu založili Juraj Široký a Čechoameričan Viktor Kožený.
Spolu s Koženým
Ak chceme hľadať kľúč k bohatstvu Juraja Širokého, nemôžeme vynechať príbeh človeka, ktorý s jeho podnikaním úzko súvisí. Ide o zakladateľa Harvardského průmyslového holdingu (HPH) Viktora Koženého. O tom, kde a ako sa Široký a Kožený zoznámili, existuje niekoľko verzií. Jedna z nich, publikovaná na českom finančnom serveri www.penize.cz, tvrdí, že Juraj Široký, ktorý pôsobil počas socializmu na československej ambasáde vo Washingtone a bol príslušníkom rozviedky štátnej bezpečnosti, mal v tom čase pracovne spoznať Viktora Koženého, ktorý žil v USA. Slovo „údajne“ sem patrí, pretože pravdivosť tejto verzie sme si u Juraja Širokého overiť nemohli, lebo našu žiadosť o rozhovor odmietol.
V roku 1990 prišiel Viktor Kožený z USA do Československa. Mladý muž mal diplom z večernej školy Harvard Extension School a ten mu stačil na to, aby naštartoval svoju závratnú kariéru. Kožený sa za dodnes nejasných okolností stal poradcom ministerstva financií. Sám Václav Klaus sa o ňom v tých časoch vyjadroval ako o zázračnom dieťati. Kožený neskôr tvrdil, že vo vrecku mal iba 3 000 dolárov, ostatné peniaze na rozbeh podnikania mu údajne požičal jeho dedo. Tohto bohatého deduška neskôr hľadali novinári na udanej adrese v pražských Dejviciach, kde však našli iba dosť zanedbaný byt, ktorý zjavne nenapovedal, že by si jeho majiteľ žil nad pomery. Kožený začal zakladať investičné fondy a vrhol sa na kupónovú privatizáciu, kde podľa českých zdrojov mali kľúčové pozície obsadiť prevažne príslušníci ŠtB. Netradičná bola na tie pomery aj nákladná reklamná kampaň za vyše sto miliónov korún. Kožený sľúbil držiteľom kupónových knižiek desaťnásobok vloženej investície, svoje kupónové knižky mu zverilo 800 tisíc ľudí. Cez kupónovú privatizáciu takto získal akcie vyše päťdesiatich štátnych podnikov a z českého Fondu národného majetku v rokoch 1993 až 1995 52 miliónov kusov akcií za viac ako 40 miliárd korún. Tieto lukratívne akcie začal predávať pod cenu viacerým cyperským spoločnostiam, ktoré ovládal, a tieto spoločnosti ich predali firme Daventree Limited, kde bol Kožený riaditeľom. Z Daventree sa vracali naspäť do harvardských fondov už len bezcenné a neobchodovateľné akcie, takže HPH v roku 1997 skončil v likvidácii a nechal po sebe desiatky tisícok poškodených veriteľov. Kožený po tom, ako sa o harvardy začala zaujímať polícia, ušiel do Írska a po ňom nastúpil Boris Vostrý. Takto sa okľukou dostávame naspäť k Jurajovi Širokému, ktorý bol s Koženým aj Vostrým v orgánoch niekoľkých spoločností z harvardskej skupiny. Dokonca vo výpise z českého obchodného registra si Široký uvádzal adresu pobytu v Českej republike na Gromovovej ulici 28 v Prahe 6, kde mal pobyt zapísaný aj Boris Vostrý, neskorší likvidátor HPH. Už spomínaný server www.penize.cz citujúc Karla Staňka, predstaviteľa Ochranného združenia malých akcionárov OSMA, tvrdí, že Koženého zoznámil s Vostrým práve Juraj Široký. Opäť je nutné podotknúť, že keďže sme túto otázku nemohli položiť priamo Jurajovi Širokému, zastávame názor, že ide len o špekulatívne hypotetické tvrdenie. Server tvrdí, že aj Vostrý mal byť príslušníkom ŠtB.
Slovenské harvardy
Na Slovensku v roku 1991 vznikla Harvard Capital and Consulting Slovakia a neskôr aj vyše desiatka pridružených spoločností. Treba však hneď na úvod povedať, že na rozdiel od Harvardského průmyslového holdingu sa s ňou nespájali škandály, policajné vyšetrovania ani oklamaní „dikovia“. Zaujímavé však bolo personálne obsadenie predstavenstiev a dozorných rád harvardských firiem. Títo ľudia sa neskôr stali vplyvnými verejnými činiteľmi a niektorí sú nimi až dodnes. Rudolf Schuster vo svojej knihe Návrat do veľkej politiky napísal, že Juraj Široký počas osobného stretnutia s ním odporúčal dvoch ľudí na stranícke posty do Schusterovej Strany občianskeho porozumenia. Jednou bola Mária Machová, druhým bol Ferdinand Petrák. Obaja boli z harvardov. Petrák sa stal ekonomickým expertom SOP, Machová bola ministerkou privatizácie a v súčasnosti je šéfkou daňového riaditeľstva. Týždenník The Slovak Spectator napísal, že síce nie je žiadny priamy dôkaz, že Široký ako silný finančný hráč naozaj mal záujem ovplyvniť dianie v SOP, ale bývalý prezident Schuster nepochybne akceptoval jeho návrhy a takto v praxi potvrdil prepojenosť slovenskej politiky a biznisu. Ďalším potvrdením, že Široký k politike nemá ďaleko, bola aj skutočnosť, že finančne pomáhal Ivanovi Gašparovičovi, keď sa odtrhol od HZDS a založil si Hnutie za demokraciu.
Firmy z Karibiku
Juraj Široký sa v rozhovore, ktorý v roku 2001 poskytol pre Plus 7 dní, elegantne „vyzul“ zo spoluzodpovednosti za to, čo sa dialo v českých harvardoch. Doslova povedal, že od roku 1992 išli on a Kožený svojou vlastnou cestou. Vzletne by sa dalo povedať, že pán Široký neklamal, iba nepovedal celú pravdu. Podľa zistení neskoršieho likvidátora Harvardského průmyslového holdingu Zdeňka Častorála totiž Široký predsa len niečo do činenia s peniazmi z českých harvardov mal. Išlo o peniaze, ktoré boli poprevádzané na cyperskú spoločnosť Daventree Resources Limited. V zozname majetku patriaceho do konkurznej podstaty HPH sú totiž aj akcie držané spoločnosťou Daventree Resources Ltd. a jej dcérskou firmou Daventree Resources Belize, ktorá bola založená v roku 2002, teda desať rokov po tom, ako Široký proklamoval ukončenie biznisu s Koženým. Široký sa totiž stal protektorom Trustu No1 a Trustu No2, ktoré vznikli na prelome rokov 2002 a 2003. Z týchto trustov Široký s Vostrým mali vyplácať českých akcionárov Harvardského průmyslového holdingu. V trustoch bolo 107 miliónov dolárov. Okrem toho česká polícia zabránila aj presunom financií. Išlo o viac ako 100 miliónov českých korún, ktoré zadržali pri pokuse predať založený majetok firmy Daventree slovenskej firme Privat Slovakia Marketing v Starom Smokovci. Išlo tam o akcie slovenských spoločností, ktoré pôvodne mal v držbe HPH a ktoré neskôr presunuli do firmy Daventree. Na vysvetlenie, jediným spoločníkom v smokoveckej firme Privat Slovakia Management je nitrianska akciová spoločnosť Plastika, kde má podiel aj Juraj Široký.
V súvislosti s firmami a trustmi z karibskej oblasti, kam Belize patrí, treba dodať, že Juraj Široký je honorárnym konzulom Grenady, kde nie je problémom získať za relatívne lacný peniaz občianstvo a s ním aj cestovný pas. Karibská oblasť má nepochybne svoje čaro spočívajúce okrem bieleho piesku, paliem a azúrového mora v tom, že je mimo dosahu jurisdikcie Európskej únie, čo využili po svojom úteku z Čiech aj trestne stíhaný Viktor Kožený a už spomínaný a rovnako trestne stíhaný likvidátor Boris Vostrý. Kožený si užíva peniaze a luxus na Bahamách, Vostrý získal občianstvo na Belize, oba štáty sú iba na skok od Grenady. Napokon, na Grenade sa pokúsil získať v roku 2000 investičné občianstvo aj bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa, ktorý ušiel pred trestným stíhaním zo Slovenska.
Ruské aktivity
Harvardy sa v polovici deväťdesiatych rokov postupne začali orientovať východným smerom. V tom čase sa im podarilo získať prostredníctvom ruského investičného fondu Sputnik podiel v jednej z najväčších ruských ropných spoločností Sidanco. Podľa správy audítora z firmy Grant Thornton mal tento podiel hodnotu 377 miliónov amerických dolárov. V roku 2000 dochádza k predaju podielu v spoločnosti Sidanco. A zaujímavé je, že zakladateľom tohto fondu Sputnik je tiež Američan, ibaže ruského pôvodu, Boris Jordan, ktorý podobne ako Kožený vyštudoval v USA a v deväťdesiatych rokoch sa vracia do Ruska, aby tam v blízkom prepojení na ruských politikov Jegora Gajdara a Anatolija Čubajsa naštartoval miestnu obdobu našej kupónovej privatizácie. Jordana takisto považujú za hráča, ktorý má veľmi široký okruh pôsobnosti, ale o jeho povesti sa v superlatívoch nehovorí. Naposledy ho odmietli, keď sa chcel angažovať pri riešení problémov v ruskom ropnom gigante Jukos. Aby sme sa však vrátili naspäť k Sidancu, fakt je, že podiel v spoločnosti predali, ale peniaze sa na účty Harvardského průmyslového holdingu, ktorý by z nich mohol uspokojiť nároky oklamaných veriteľov, nevrátili a pravdepodobne skončili niekde na účtoch cyperských a karibských firiem.
Široký priznával v minulosti aj spoločné obchodné aktivity s Viktorom Koženým v projekte privatizácie azerbajdžanskej ropnej spoločnosti Socar, ktorý sa skončil, keď Kožený podviedol amerických investorov a obral ich o milióny dolárov.
Široký a Lexovci
Množstvo podnikateľských aktivít spájalo Juraja Širokého aj s rodinou Lexovcov. Vladimír Lexa starší bol v orgánoch viacerých firiem spolu so Širokým, išlo napríklad o vydavateľstvo Open Windows či svidnícku textilku SVIK. Juraj Široký dokonca povedal, že s Ivanom Lexom boli dobrými priateľmi. Ktovie, či prejavom toho bola aj zaujímavá skutočnosť, že v jednom prípade má Širokého manželka Zlatica v Obchodnom registri uvedený trvalý pobyt na Červeňovej ulici 15, kde bývajú aj Lexovci. Približne od času, keď Ivan Lexa ušiel zo Slovenska a pokúsil sa získať občianstvo Grenady, sa objavujú informácie, že vo vzťahoch medzi Vladimírom Lexom a Jurajom Širokým to škrípe. Široký to v podstate nepoprel. S Vladimírom Lexom, ktorý pri zakladaní harvardov pomáhal svojimi kontaktmi a skúsenosťami, sa nepohodli pri obchodnej transakcii v Chemolaku Smolenice. Podľa Širokého sa Lexa postavil proti nemu na stranu finančnej skupiny Penta.
Miliardárov životný štýl
Napriek tomu, že 51-ročný podnikateľ Juraj Široký má rozsiahle podnikateľské aktivity a hodnotu jeho majetku odhadujú finanční analytici približne na 30 miliárd korún, on sa tvári ako svoj chudobnejší príbuzný. V rozhovore, ktorý takmer pred štyrmi rokmi poskytol pre Plus 7 dní, tvrdil, že vlastní iba akcie približne za 50 miliónov korún. Nevlastní žiadne autá, luxusná vila na Strmých vŕškoch nepatrí jemu, ale firme Hatel, v ktorej bol aj spoločníkom. Rezidenciu si od firmy iba prenajíma a platí za ňu niekoľko desiatok tisíc korún mesačne. Aj ostatné nehnuteľnosti patria rozličným firmám. Jedna z jeho firiem kúpila aj lietadlo a prenajala ho do Ruska. Veľmi veľa času trávil v Karibiku.
Miliardár má rád šport, je aktívny ako prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja, je prezidentom hokejového klubu Slovan Harvard, pôsobil aj v HC Slovnaft Vsetín. Patrí mu vydavateľský dom Perex, ktorý vydáva denník Pravda. Médiám sú takmer neznámi jeho rodinní príslušníci – manželka Zlatica pôsobí v orgánoch niekoľkých firiem a Juraj Široký junior je v odborných kruhoch známy ako bankový špecialista.